Raz za jasnej noci, keď hviezdy žiarili ako malé diamanty na čiernom nebi, stalo sa v malom mestečku nazvanom Zelená Lúka niečo zvláštne. Ticho noci bolo prerušené čudným šušťaním, a potom – bum! – do neďalekého lesa spadlo niečo veľké.
Čo to bolo? To sa malý mimozemšťan menom Zip práve ocitol ďaleko od svojho domova, na čudnej a neznámej planéte, ktorú my poznáme ako Zem. Zipova vesmírna loď mala po tvrdom pristátí niekoľko porúch a potrebovala opravu. Zip vykukol z lode a pozrel sa na to čudné nové miesto. Bol malý, zelený, s veľkými okrúhlymi očami, a cítil sa veľmi osamelý a stratený.
Našťastie, neďaleko lesa bývali deti, ktoré rady objavovali tajomstvá lesa. Ema, Jakub a ich pes Karamel bežali k miestu, kde videli niečo spadnúť priamo z neba. Našli tam smutného Zipa a jeho poškodenú loď. Prekvapení, ale zároveň nadšení, rozhodli sa pomôcť mu. Zip im pomocou svojho prekladača vesmírnych jazykov vysvetlil, že potrebuje nájsť špeciálne kryštály, ktoré mu pomôžu opraviť loď a vrátiť sa domov. Deti súhlasili, že mu pomôžu, a tak začalo ich spoločné dobrodružstvo.
Zipov indikátor kryštálov hlásil, že kryštály, ktoré potrebuje na opravu svojej vesmírnej lode, sa nachádzajú priamo v tomto lese. Žiaľ indikátor sa pri páde pokazil a neukazoval presnú polohu. Ema, Jakub, Zip a ich verný pes Karamel sa pustili do hľadania kryštálov v tajomnom lese. Ten bol však obrovský a deti so Zipom blúdili. Nevedeli, kadiaľ sa vybrať. V tom zbadali starého ježka, ktorý nedokázal preliezť ces starý spadnutý kmeň. Ema ho zobrala do svojich malých rúk a jemne ho položila na druhú stranu. Ježko sa na ňu pozrel, ako by jej chcel niečo povedať. Zip zapol svoj vesmírny prekladač, ktorý dokázal prekladať aj reč zvierat.
„Hovorí, že ak chceme nájsť vzácne kryštály, musíme ísť do polnočnej jaskyne. Máme ísť na sever. Cestu nám ukáže Severka, najjasnejšia hviezda,“ prekladal Zip ježkove slová.
„Ďakujeme ježko,“ poďakovali sa deti a spolu so Zipom sa zahľadeli na oblohu.
„Tam je, pozrite sa,“ ukazoval Jakub na najjasnejšiu hviezdu na nebi. „To je severka.“
Deti sa spolu s mimozemšťanom vybrali priamo za Severkou. Cesta v lese bola náročná, ale všetci už mali lepšiu náladu, keď vedeli, kam majú ísť. Odrazu ale z kríkov započuli zvláštny zvuk. Emka sa veľmi zľakla. Čo ak je to divoké zviera? Odvážny psík Karamel sa rozbehol ku kríku a začal brechať. Pomaly z neho vyšlo vyplašené srnčie mláďatko. Zip hneď zapol svoj prekladač, aby sa dozvedel, prečo sa tam schováva.
„Malé sŕňa sa stratilo svojej maminke. Mali by sme mu pomôcť nájsť ju,“ prehovoril Zip k deťom.
Emka s Jakubom súhlasili a touto úlohou poverili svojho psa. Karamel, s jeho výborným čuchom, pomohol malej srnke nájsť cestu späť k svojej rodine. Vďačná srnka ich potom zaviedla k miestu, kde rástli lesné jahody a maliny, aby sa deti mohli posilniť. Ovocia tam rástlo tak veľa, že si ho nazbierali aj navyše, ak by ešte neskôr vyhladli. Potom mohli deti, Zip a ich verný pes pokračovať v ceste k jaskyni. Našťastie, už to nebolo ďaleko.
Keď sa priblížili k polnočnej jaskyni, zbadali tam veľkého medveďa. Bol to strážcca jaskyne. Všetci zostali stáť so zatajeným dychom. Zip, s jeho malým, ale odvážnym srdcom, sa odvážil k medveďovi priblížiť a ponúkol mu lesné ovocie, ktoré predtým nazbierali. Medveď, síce ohromený neznámym stvorením, s chuťou zjedol ponúknutú lahôdku. Za odmenu im ukázal tajný vchod do jaskyne, ktorý bol skrytý za hustými kríkmi.
Keď Ema, Jakub, Zip a Karamel vstúpili do polnočnej jaskyne, ocitli sa v úplnej tme. No keď Zip aktivoval svoj malý svetelný prúžok na zápästí, jaskyňa sa rozžiarila nádherným, mäkkým svetlom. A práve vtedy naši priatelia objavili niečo úplne nečakané. Na stenách jaskyne boli vyryté obrázky, ktoré vykresľovali príbehy postáv podobných Zipovi. Tieto obrázky rozprávali príbeh o tom, ako pred veľmi dlhou dobou, možno pred tisícročiami, mimozemšťania pristáli na Zemi. Vykresľovali, ako sa stretávali s ľuďmi a zvieratami, spolupracovali s nimi a učili sa od seba navzájom.
Medzi obrázkami boli aj záhadné symboly, ktoré Zip ihneď rozpoznal ako starodávne písmo svojho ľudu. S pomocou prekladača vesmírnych jazykov prečítal, že jeho predkovia nechali na Zemi kryštály ako dar pre budúce generácie, aby ich našli v čase potreby. A práve tie kryštály mohli opraviť jeho vesmírnu loď.
Pri hlbšom preskúmaní jaskyne našli skrytú komoru, v ktorej boli kryštály uložené. Tie žiarili rôznymi farbami a vytvárali tichú melódiu, akoby spievali. Zip vysvetlil, že každý kryštál obsahuje časť energie vesmíru, a že vďaka nim môže jeho loď cestovať medzi hviezdami. V tej chvíli si deti uvedomili, že sú súčasťou niečoho oveľa väčšieho, než si mysleli. Ich nový priateľ Zip bol dôkazom, že vesmír je plný zázrakov, a že priateľstvo môže preklenúť aj tie najväčšie vzdialenosti.
Po návrate k Zipovej lodi, s kryštálmi v rukách, boli všetci plní nadšenia. Oprava lode prebehla hladko, a keď všetko bolo pripravené na odlet, Zip sa pozrel na svojich nových priateľov s láskou. Vedel, že na nich nikdy nezabudne.
„Chcel by som vám darovať niečo, na čo nikdy nezabudnete,“ povedal Zip deťom a pokračoval. „Nastúpte do mojej lode, trocha vás preveziem.“
Emka s Jakubom od úžasu takmer onemeli, ale ani na chvíľu nezaváhali. Nastúpili do Zipovej vesmírnej lode, ktorá veľkou rýchlosťou vyletela do vesmíru, obletela našu zemeguľu a prístála opäť na rovnakom mieste. Keď deti vystúpili, Zipova loď vyletela do nočnej oblohy, zanechávajúc za sebou svetlo plné nádeje a snov. Ema, Jakub a Karamel sa na seba usmiali, vediac, že na toto dobrodružstvo nikdy nezabudnú.
Zaujímavé informácie pre deti
