V nekonečných šíravách oceánu plávala veľká pirátska loď, ktorej piráti dali meno Čierna hmla. Na jej palube žil aj malý pirát Henry, syn slávneho pirátskeho kapitána Kabalu. Henry bol zvedavý a odvážny chlapec s očami iskrivými ako morské vlny. Vždy túžil po dobrodružstve a sníval o odvážnych činoch, ktoré by ho preslávili na mori aj pevnine.
Jedného tmavého večera sa na horizonte začali zbierať ťažké búrkové mraky. More bolo rozbúrené a silný vietor začal lomcovať loďou. „Pripravte sa na búrku!“ zvolal kapitán Kabal mocným hlasom. Avšak príroda bola nemilosrdná. Obrovské vlny narážali do lode a nakoniec ju odklonili ďaleko od plánovanej trasy. Po dlhom a neúprosnom boji s búrkou sa loď rozbila o skalnaté pobrežie neznámeho ostrova. Z celej posádky prežili len štyria: Henry, jeho otec kapitán Kabal a dvaja skúsení piráti, Drakus a Marvok.
Ostrov bol nádherný, ale zároveň tajomný. Husté palmy sa týčili do neba a exotické vtáky spievali neznáme melódie. Po krátkom odpočinku sa rozhodli preskúmať ostrov v nádeji, že nájdu spôsob, ako sa z neho dostať preč. Pri prechádzaní džungľou objavili jaskyňu, ktorej vstup bol zakrytý lianami a machom.
„Pozrite sa tam!“ zvolal Henry a ukázal na záblesk svetla v hĺbke jaskyne. So zvedavosťou vstúpili dovnútra a nemohli uveriť vlastným očiam. Pred nimi sa rozprestieral obrovský poklad – truhlice plné zlata, drahokamov a vzácnych artefaktov.
„To je bohatstvo nepredstaviteľnej hodnoty!“ povedal Drakus s rozžiarenými očami.
„Rozdelíme si ho rovnakým dielom,“ navrhol kapitán Kabal, s čím všetci súhlasili. Každý v predstavách už plánoval, na čo svoj podiel minie.
Uplynulo niekoľko dní. Piráti niekoľko krát prezreli celý ostrov. Zistili, že nie je obývaný a neexistuje žiadna ceta, ako sa z neho dostať. Ostrov sa nachádzal mimo bežné námorné trasy. Na to, že by ich tam objavila nejaká loď, nemohli ani pomyslieť. „Musíme si postaviť vory a odplávať sami, inak tu zahynieme“ povedal kapitán. Henry súhlasil a spoločne začali zbierať drevo. Drakusovi s Marvokom sa najskôr nechcelo, ale neskôr sa rozhodli postaviť si vlastný vor.
Keď boli vory hotové, Drakus a Marvok začali nakladať na svoj vor celý svoj poklad. Henry si všimol, že ich vor sa nebezpečne prehýba. „Priatelia, váš vor je príliš preťažený. Ak si vezmete všetko to zlato, potopíte sa,“ varoval ich.
„Nechceme tu nechať náš poklad. Čo ak ho niekto nájde a vezme si ho?“ odvetil Marvok tvrdohlavo.
„Život je dôležitejší než akékoľvek bohatstvo,“ snažil sa ich presvedčiť kapitán, ale márne.
Nakoniec sa vydali na cestu. Henry a jeho otec plávali na svojom vore, zatiaľ čo Igor a Marvok bojovali s nestabilným plavidlom preťaženým truhlicami plných zlata. Po niekoľkých hodinách sa vor s pokladom začal ponárať. Voda zaplavila jeho drevenú konštrukciu a pomaly sa strácal pod hladinou.
„Pomoc! Pomôžte nám!“ kričali v panike Drakus a Marvok.
Henry neváhal. „Ocko, musíme im pomôcť!“ zvolal. Spoločne nasmerovali svoj vor k nim a podali im ruky. „Rýchlo, prelezte k nám!“ povedal kapitán Kabal.
Len čo sa Drakus a Marvok dostali do bezpečia, ich vor zmizol pod hladinou spolu s pokladom. Sedeli tam, premočení a zahanbení.
„Mali ste pravdu,“ priznal ticho Drakus. „Naša chamtivosť nás mohla stáť život.“
„Nie je neskoro poučiť sa,“ usmial sa Henry. „Najväčším pokladom je predsa život a priateľstvo.“
Spoločne pokračovali v ceste a po niekoľkých dňoch sa im podarilo dostať sa na pevninu. Drakus a Marvok sa zmenili. Uvedomili si, že materiálne bohatstvo nie je všetko, a že múdrosť a súdržnosť sú omnoho cennejšie.
Od tých čias Henry pokračoval v dobrodružstvách so svojím otcom, vždy s otvoreným srdcom a múdrosťou, ktorú získal. A príbeh o malom pirátovi, ktorý zachránil svojich priateľov pred chamtivosťou, sa rozšíril po celom svete ako pripomienka toho, čo je v živote skutočne dôležité.
Zaujímavé informácie pre deti
