Počúvajte, deti. Dnes vám vyrozprávam príbeh o dievčati, ktoré malo veľkú odvahu a zachránilo celý svoj národ.
Pred dávnymi a dávnymi časmi stál v ďalekej Perzii obrovský palác. Mal lesklé mramorové stĺpy, voňavé záhrady a vládol v ňom mocný kráľ Ahasvér. V tom istom meste žilo aj skromné dievčatko menom Ester. Ester nemala mamičku ani otecka. S láskou sa o ňu staral jej múdry príbuzný Mordochaj. Vychovával ju ako vlastnú dcéru a učil ju byť láskavou a poslušnou.
Keď kráľ hľadal novú kráľovnú, priviedli do paláca aj Ester. Zo všetkých dievčat bola najmilšia a mala čisté srdce. Keď ju kráľ uvidel, hneď si ju zamiloval. Položil jej na hlavu zlatú korunku a Ester sa stala kráľovnou! Mordochaj jej však poradil, aby zatiaľ nikomu neprezradila, že patrí k židovskému národu. Ester ho poslúchla.
Mordochaj sedával pri kráľovskej bráne. Raz začul dvoch zlých sluhov, ktorí chceli kráľovi ublížiť. Mordochaj to hneď odkázal Ester, tá varovala kráľa a panovník bol zachránený! Tento dobrý čin zapísali do veľkej kráľovskej knihy.
V kráľovstve však žil aj pyšný radca menom Háman. Háman chcel, aby sa mu všetci na ulici klaňali až po zem. No Mordochaj sa klaňal iba Pánu Bohu. To Hámana tak nahnevalo, že vymyslel hrozný plán. Nahovoril kráľa, aby vydal prísny rozkaz proti všetkým Židom v celej krajine.
Keď sa to Mordochaj a jeho ľud dozvedeli, veľmi plakali a báli sa.
Mordochaj poslal Ester odkaz: „Musíš ísť za kráľom a prosiť za nás!“
Ester sa však zľakla. V paláci totiž platil prísny zákon. Nikto nesmel prísť za kráľom len tak bez pozvania. Kto by vošiel nepozvaný, hrozil mu trest. Zachránil sa iba vtedy, ak k nemu kráľ vystrel svoje zlaté žezlo. A kráľ nezavolal Ester už celý mesiac!
Mordochaj jej vtedy napísal krásne slová: „Ktovie, Ester, či si sa nestala kráľovnou práve preto, aby si nám teraz pomohla?“
Ester sa prestala báť. Odkázala Mordochajovi: „Modlite sa a nejedzte tri dni. Aj ja sa budem postiť a modliť so svojimi služobnicami. Potom pôjdem za kráľom. A ak mám zahynúť, tak zahyniem.“
Na tretí deň si Ester obliekla najkrajšie kráľovské šaty. Pomalým krokom vstúpila na nádvorie. Srdiečko jej silno búšilo. Kráľ sedel na tróne. Keď zbadal krásnu Ester, usmial sa a vystrel k nej svoje zlaté žezlo!
Ester podišla a s úľavou sa dotkla jeho konca. „Čo si želáš, kráľovná Ester?“ spýtal sa kráľ. „Dám ti čokoľvek, aj polovicu kráľovstva!“ Ester ho múdro pozvala na slávnostnú hostinu aj so zlým Hámanom.
V tú noc kráľ nevedel zaspať. Dal si čítať z kráľovskej knihy a zistil, že Mordochaj mu kedysi zachránil život a nedostal za to žiadnu odmenu! Ráno preto prikázal Hámanovi, aby obliekol Mordochaja do kráľovských šiat a povozil ho na kráľovskom koni po celom meste. Pyšný Háman musel poslúchnuť a pukal od zlosti.
Popoludní prišli kráľ a Háman na druhú hostinu. Kráľ sa znova opýtal: „Povedz, Ester, aká je tvoja prosba?“
Vtedy Ester nabrala všetku odvahu: „Kráľ môj, zachráň môj život aj život môjho ľudu! Niekto nás chce všetkých zahubiť.“ „Kto sa to opovážil urobiť?“ zvolal prekvapený kráľ. Ester ukázala prstom: „Tento zlý Háman!“
Kráľ sa veľmi nahneval na Hámana za jeho krutosť a dal ho spravodlivo potrestať. Mordochajovi daroval svoj pečatný prsteň a spolu s Ester napísali nový rozkaz. V ňom dovolili ich ľudu, aby sa bránil a chránil svoje rodiny.
V celej krajine zavládla obrovská radosť! Smútok sa premenil na tanec, smiech a spievanie. Ľudia pripravili veľkú oslavu, piekli koláče, posielali si dobroty a nezabudli obdarovať ani chudobných. Na pamiatku tejto záchrany slávia sviatok Purim dodnes.
Vidíte, deti? Aj keď bola Ester iba mladé dievča, mala veľkú vieru a odvahu. Keď bolo treba pomôcť druhým, nebola ticho. Vďaka tomu zachránila celý svoj národ.
