V jednej vzdialenej časti vesmíru, na okraji Mliečnej dráhy, žila malá hviezdička menom Iskra. Iskra bola krásna, žiarivá hviezda, ktorá každú noc osvetľovala tmavé kúty vesmíru svojím jasným svetlom. No napriek tomu, že ju ostatné hviezdy obdivovali a rešpektovali, Iskra bola nespokojná. Nudilo ju byť stále na rovnakom mieste, kde ju noc čo noc videli len tie isté planéty a hviezdny prach.
Jedného večera, keď sa obloha zafarbila do tmavomodrej farby, Iskra sa rozhodla, že už nechce ďalej len tak stáť. Túžila cestovať, spoznávať nové miesta a objavovať tajomstvá Mliečnej dráhy. A tak, keď všetky hviezdy zatvorili svoje oči, Iskra sa potichu odtrhla od svojho miesta na nebi a vydala sa na cestu.
Letela rýchlo a odvážne, míňala planéty, kométy a hmloviny, prekonávala obrovské vzdialenosti. Iskra bola nadšená z toho, čo všetko videla – nové hviezdy, ktoré žiarili rôznymi farbami, obrovské čierne diery a galaxie plné neznámych svetiel a vôní. Ale čím dlhšie cestovala, tým viac si začínala uvedomovať, že niečo nie je v poriadku.
Keď Iskra opustila svoje miesto, narušila tým jemnú rovnováhu vesmíru. Obloha začala byť nejasná, svetlo sa roztrúsilo a na Zemi sa začali diať zvláštne veci. Noci boli príliš tmavé a chladné bez jasného svetla hviezd. Ľudia boli znepokojení. Zvieratá, ktoré sa riadili hviezdami, sa stratili.
Medzitým, na opačnom konci vesmíru, veľké Slnko, ktoré bolo akousi starostlivou matkou všetkých hviezd, si všimlo, že jedna z jeho drahých hviezd chýba. Slnko vedelo, že to musí byť Iskra. Často počúvalo o jej túžbe cestovať. Rozhodlo sa preto, že ju musí nájsť a priviesť späť. Slnko poslalo svoje svetelné lúče do celého vesmíru, aby stratenú hviezdu našli. Netrvalo dlho a jeden z lúčov sa vrátil so správou, kde sa Iskra nachádza.
Iskra bola už veľmi ďaleko od svojho pôvodného miesta a unavená z dlhého cestovania. Hoci bola nadšená z toho, čo všetko videla, cítila, že jej niečo chýba. Slnko sa na ňu pozrelo svojimi teplými lúčmi a láskavo jej povedalo: „Iskra, drahá hviezdička, tvoja túžba po cestovaní je pochopiteľná, ale každý z nás má vo vesmíre svoje miesto. Tvoj jasný svit je dôležitý tam, kde si bola. Bez teba sa rovnováha narušila a svet upadol do chaosu.“
Iskra sa zamyslela nad slovami Slnka a uvedomila si, že má pravdu. Chýbalo jej miesto na nebi, chýbali jej tie nočné rozhovory s ostatnými hviezdami a najmä pocit, že je potrebná. Pochopila, že aj keď je vesmír nekonečný a plný záhad, jej miesto je tam, kde môže byť užitočná.
A tak sa Iskra vrátila na svoje miesto. Tam, kde vždy patrila. Keď sa opäť rozžiarila na nočnej oblohe, všetko sa vrátilo do normálu. Zvieratá našli svoju cestu, ľudia sa opäť cítili bezpečne pod jasnou oblohou a všetky hviezdy ju privítali s otvorenou náručou.
Od tej doby Iskra žiarila ešte jasnejšie, šťastná a spokojná, že našla svoje miesto vo vesmíre. A hoci už viac necestovala, vedela, že jej svetlo a prítomnosť sú pre vesmír neoceniteľné.
Zaujímavé informácie pre deti
