Čokoládový Bilby a veľkonočné kúzlo

Slnko sa zvoľna skláňalo k obzoru, jeho posledné lúče hladili zem ako zlatistý štetec, keď sa Marek zasnívane díval von z okna svojej izby. Jar práve začala zobúdzať okolitú krajinu zo zimného spánku. V záhrade už rašili zelené listy a pestrofarebné kvety sa opatrne otvárali svetu. Vo vzduchu sa miesila vôňa hyacintov a narcisov s vôňou pečeného koláča, ktorý Marekova mama práve vytiahla z teplej rúry.

„Ach, tá Veľká noc bude čarovná!“ povzdychol si Marek a zasnívane si oprel bradu o dlane.

Vtom ho zo snívania vytrhli veselé hlasy, ktoré sa ozývali z prízemia. Rozbehol sa po schodoch a so širokým úsmevom sa privítal s tetou Júliou, ktorá pricestovala až z ďalekej Austrálie.

Teta Júlia bola výnimočná žena. Mala milý úsmev, oči ako dva jasné tyrkysové kamienky a vlasy zlatej farby, ktoré jej padali v jemných vlnách na ramená. Kto ju stretol, hneď cítil závan exotických dobrodružstiev. Júlia precestovala celý svet a každý jej príbeh v sebe niesol niečo tajomné. Marek ju mal veľmi rád, pretože vždy rozprávala tie najúžasnejšie zážitky a prinášala exotické darčeky.

„Ahoj, Marek!“ povedala teta objímajúc synovca. „Priviezla som ti veľmi špeciálny darček až z Austrálie.“

Marekova zvedavosť hneď vzrástla. Keď dostal svoj pestrofarebný balíček, rýchlo začal rozväzovať stužky a netrpezlivo strhol papier. Pod ním našiel figúrku zvláštneho zvieratka zo sladkej čokolády.

„To je Bilby!“ vysvetlila s úsmevom teta Júlia. „V Austrálii je symbolom Veľkej noci, tak ako u vás zajačik.“

„Je nádherný!“ zvolal Marek a rozhodol sa, že ho rozhodne nebude jesť hneď. Opatrne položil figúrku na nočný stolík, pohladil ju prstom po hebkej čokoládovej srsti a spokojným pohľadom si ju obzeral.

Marek, unavený z celého zaujímavého dňa, rýchlo zaspal. Ale čoskoro ho niečo prebudilo. V izbe pulzovalo jemné žlté svetlo ako trblietajúca sa hmla. Marek zamrkal a neveril vlastným očiam – čokoládový Bilby, už nie obyčajná figúrka, stál na zadných labkách pri jeho posteli a úzkostlivo sa naňho díval svojimi láskavými očami.

„Prepáč, že ťa budím, Marek,“ šepkal Bilby nežným hlasom, ktorý pôsobil veľmi upokojujúco. „Musím ťa požiadať o tvoju pomoc. Veľkonočná krajina, odkiaľ pochádzam, je vo vážnom ohrození.“

Marek vyskočil na rovné nohy. „Ohrozenie? Čo sa stalo?“

Bilby sklopil svoje ušká. „Zlý škriatok menom Pichliač ukradol naše veľkonočné kúzlo. Ak nám nepomôžeš, jar tam navždy zmizne a môj svet pomaly umrie.“

Marek bez váhania prikývol: „Samozrejme, že pomôžem!“

Bilby luskol jemne prstíkmi a obaja zmizli v krásne žiariacom víre farieb.

Keď Marek otvoril oči, okamžite sa cítil zmätený a fascinovaný zároveň. Stál na obrovskej lúke, kde namiesto stebiel trávy rástli pestrofarebné kraslice a kvety z lízaniek. Do korún stromov boli zakliate stuhy zo sladkých cukríkov a malé, roztomilé zvieratká v ľudských šatách pobehovali vystrašene sem a tam.

Nad týmto idylickým obrazom sa však týčila sivá, ponurá obloha bez jedinej žiary slnka. Všade bolo chladno a bez života.

„To je Pichliačovo dielo,“ vysvetlil bolestne Bilby. „Musíme konať rýchlo.“

Cesta ich viedla k vysokému, starému stromu, ktorého pokrútené korene pripomínali chápadlá chamtivého netvora. Práve tam žil škriatok Pichliač, ktorý ukryl ukradnuté kúzlo do temného kotla chráneného krištáľom.

Bilby Marekovi podal zvláštne magické kraslice a čokoládovú mrkvu: „Musíš odlákať škriatka, zničiť krištáľ a napokon oslobodiť kúzlo tým, že vyslovíš veľkonočné zaklínadlo: ‚Jar obnoví čisté srdce!'“

Marek hodil čokoládovú mrkvu pred jaskyňu a skrčený v tieni stromu číhal, kým sa nenásytný Pichliač prišiel pozrieť na sladký voňavý objekt. Keď Pichliač vyšiel von, Marek rýchlo vbehol do temného brloha. Na konci dlhej kľukatej chodby našiel kotol vyžarujúci zvláštnu tmavofialovú žiaru. Jednu z kraslíc hodil rovno do temného krištáľu. Ten explodoval farebnými iskrami a cesta ku kotlu bola voľná.

Marek sa k nemu opatrne priblížil a bez zaváhania vykríkol: „Jar obnoví čisté srdce!“

Farby vírili vzduchom ako živá hudba. Kúzlo bolo oslobodené. Tmavý závoj nad krajinou sa rozplynul a príroda opäť ožila v celej svojej veľkonočnej nádhere. Pichliač, premožený silou dobra, zalapal po dychu a zmizol v obláčiku dymu.

Obyvatelia Veľkonočnej krajiny slávili Mareka ako hrdinu. V srdci pocítil veľkú radosť, že on, malý chlapec, dokázal zachrániť Veľkonočné kúzlo. Bilby ho so slzami radosti priviedol domov a opäť sa premenil na čokoládovú figúrku.

Ráno sa Marek zobudil s čudným pocitom. Na stolíku zbadal čokoládového Bilbyho, ktorý na neho pozeral nežnými očkami. Akoby sa mu prihováral: „Ďakujem ti, Marek!“

So šibalským úsmevom si pomyslel, aký to bol krásny sen. V tom vedľa postele našiel veľkonočné kraslice. Presne také, ktoré mu dal Bilby, aby s nimi zničil krištál.

„Tak to nebol len sen,“ zašepkal s nadšením.

Od toho dňa Marek vedel, že Veľká noc nie je len sviatok či festival jari. Je to čas, keď dobro môže poraziť každý tieň a priniesť nádej, odvahu a vieru v zázraky. A táto Veľká noc mu zostala v srdci naveky zapísaná ako najvzácnejšia zo všetkých.