V malej dedinke, na okraji lesa, stál starý dom, ktorý už dávno nebol obývaný. Jeho okná boli zakryté pavučinami, strecha bola miestami prepadnutá a záhrada bola zarastená burinou. Dom patril starému pánovi, ktorý zomrel pred mnohými rokmi, a odvtedy sa v ňom nikto neukázal. Hovorilo sa, že tam straší jeho duch, a tak sa deti domu zďaleka vyhýbali.
No jedného dňa sa chlapec menom Adam, ktorý bol od malička veľmi zvedavý, rozhodol tento dom preskúmať. Jeho otec bol archeológ a často mu rozprával príbehy o stratenej histórii a skrytých pokladoch, ktoré sa dajú nájsť na neobvyklých miestach. Adam si myslel, že možno aj v tomto starom dome by sa mohlo skrývať niečo zaujímavé.
Keď Adam prišiel k starému domu, chvíľu stál pred veľkými drevenými dverami. V hlave mu vírili rôzne myšlienky. „Čo ak tam nájdem niečo cenné? Alebo možno niečo nebezpečné?“ nakoniec sa odhodlal a jemne zatlačil na dvere. Tie pod jeho rukami hrôzostrašne zavŕzgali a s námahou sa otvorili. Vzduch vnútri bol chladný a vlhký. Všade bolo cítiť starobu a prach.
Adam sa rozhliadol po tmavej hale. Na stene viseli staré obrazy, na zemi ležali kúsky otrhaných kobercov a v kúte bolo drevené schodisko vedúce na povalu. Adam neodolal zvedavosti a vybral sa hore. Schody pod jeho nohami vŕzgali, akoby ich každý krok zobúdzal z dlhého spánku.
Na povale bolo len slabé svetlo, ktoré prenikalo cez malé okienko. Adam sa rozhliadol a jeho zrak spočinul na veľkom starom kufri. Bol to kufor z tmavej kože, so železnými rohmi a ťažkým zámkom. Chlapec pocítil zvláštnu túžbu otvoriť ho. Možno sa v ňom nachádza niečo, čo bude mať obrovskú hodnotu.
Kľakol si k nemu a pomaly, s námahou, otvoril zámok. Kufor sa otváral ťažko a Adam na chvíľu zaváhal. No keď ho už celkom otvoril, z vnútra kufra sa vyvalilo silné svetlo, ktoré ho zasiahlo priamo do očí. Svetlo bolo také jasné, že musel privrieť oči. Pocítil, ako sa mu telo začína ľahko chvieť, akoby ho niečo ťahalo preč. Skôr, než si uvedomil, čo sa deje, svetlo ho pohltilo a všetko okolo neho zmizlo.
Keď sa prebral, ocitol sa na brehu neznámeho ostrova. Všade naokolo boli husté stromy, vysoké palmy a zvláštne, neznáme rastliny. Slnko na oblohe svietilo jasne a v diaľke počul šumenie vĺn, ktoré narážali na skaly. Adam sa postavil a pokúsil sa pochopiť, kde sa to ocitol. Nebol si istý, či sa mu to všetko len sníva, alebo či je to skutočnosť.
Začal sa túlať po ostrove, hľadajúc niekoho, kto by mu mohol pomôcť. Po chvíli putovania dorazil na čistinu, kde sedel starý muž. Mal dlhú bielu bradu, oči plné múdrosti a oblečený bol v jednoduchej tunike z ľanu. Muž si všimol Adama a usmial sa naňho.
„Vitaj, mladý cestovateľ,“ prehovoril starý muž pokojne. „Čakal som ťa.“
Adam, prekvapený tým, že ho starý muž očakával, sa naňho zadíval s otázkami v očiach. „Kde to som? Ako sa dostanem naspäť domov?“ spýtal sa.
Starý muž sa usmial ešte širšie. „Tento ostrov nie je obyčajný. Je to miesto, kde sa dostanú len tí, ktorí hľadajú niečo viac. Ale aby si sa vrátil domov, musíš splniť jednu úlohu.“
Adam bol zvedavý a zároveň trochu ustarostený. „Akú úlohu?“
„Na tomto ostrove sa nachádza magická perla. Je ukrytá hlboko v jaskyni, strážená drakom, ktorý už dávno nevidel svetlo dňa. Ak dokážeš nájsť túto perlu a priniesť ju späť ku mne, cesta domov sa ti otvorí,“ povedal muž vážnym hlasom.
Adam cítil, ako mu po chrbte prebehli zimomriavky. Vedel, že to nebude ľahká úloha, ale tiež vedel, že nemá na výber. Ak sa chce vrátiť domov, musí sa vydať na túto nebezpečnú výpravu. S odhodlaním v očiach prikývol a starý muž mu ukázal smer, kadiaľ sa má vydať.
Adam sa vybral na cestu za magickou perlou, ktorá mala byť kľúčom k jeho návratu domov. Slnko na oblohe pomaly klesalo a tiene v džungli sa predlžovali. No Adam sa nezastavoval. Starý muž mu dal len minimum informácií. Vedel len to, že jaskyňa, kde drak stráži perlu, sa nachádza na severnom pobreží ostrova. Adam sa riadil len svojím inštinktom a starostlivo sledoval všetky znaky na ceste, ktoré by mu mohli pomôcť nájsť správnu trasu.
Po hodine kráčania sa ocitol pred hustým lesom, kde stromy stáli tak blízko seba, že takmer neprepúšťali svetlo. Adam si uvedomil, že toto musí byť cesta k jaskyni. Prešiel lesom, kde sa mu pod nohami plietli korene stromov a listy šušťali v slabom vánku. Nakoniec sa dostal na lúku, kde stála obrovská skala. Na jej úpätí bol otvor do temnej jaskyne, z ktorej sálal studený vzduch a slabé svetlo. Adam tušil, že je na správnom mieste.
Jaskyňa bola tmavá a tichá, zvuky vonkajšieho sveta akoby prestali existovať. Chlapec sa opatrne pohyboval vpred, rukami sa dotýkal stien, aby nestratil rovnováhu. Po chvíli však začul niečo, čo ho prinútilo zastaviť. Bolo to hlboké, tlmené dýchanie. Vedel, že je blízko draka.
Srdce mu bilo ako zvon, no musel byť odvážny. Keď sa priblížil k miestu, odkiaľ prichádzalo svetlo, všimol si veľkú komnatu. V strede tejto komnaty ležal drak, jeho šupiny sa leskli ako tmavé kovové pláty, a z jeho nozdier vychádzali malé prúdy dymu. Vedľa draka, na kamennom oltári, ležala perla. Svetlo z nej ožarovalo celú miestnosť.
Adam musí byť šikovný a rýchly, ak chce perlu získať. Našťastie si všimol, že drak spí. Napadla mu myšlienka. Zo svojho vrecka vytiahol malú čiapku, ktorú našiel na povale v starom dome, a na chvíľu sa zamyslel. Mohla by mu pomôcť? Potom sa usmial, keď mu napadla lepšia myšlienka.
Vrátil sa k vchodu do jaskyne, kde zo zeme pozbieral niekoľko veľkých kameňov a konárov. Z toho všetkého postavil postavu vysokú ako on sám a na vrch položil čapicu. Potom si do vrecka svojej bundy vopchal niekoľko menších kamienkov. S týmto nápadom sa opatrne vrátil k spiacemu drakovi. Postavil sa na okraj komnaty a hodil jeden z kameňov na opačnú stranu miestnosti. Kameň s hlasným buchnutím dopadol na zem a drak sa okamžite prebudil, zlostne sa obrátil tým smerom.
Adam rýchlo a ticho prebehol okolo draka a priblížil sa k oltáru. Ďalší kameň hodil do tmavého kúta komnaty. Drak sa zmätene obrátil, čím dal Adamovi čas chytiť perlu. Keď ju vzal do rúk, pocítil jej teplo a energia ho naplnila odvahou. Bez zaváhania sa otočil a rozbehol sa von z jaskyne.
Drak si v tom momente uvedomil, že bol oklamaný, a zúrivo zareval. Celá jaskyňa sa začala triasť, no Adam bol už v ústí jaskyne a rýchlo sa rozbehol späť cez les. Nahnevaný drak, ktorý z jaskyne vybehol chvíľu po ňom, skočil po postave z kameňov a konárov. Adam tak získal náskok a neprestával bežať, až kým sa neocitol na čistinke, kde stretol starého muža.
Ten stál na rovnakom, akoby vedel, že sa Adam čoskoro vráti. Keď videl, ako sa chlapec blíži s perlou v ruke, usmial sa a prikývol.
„Dobrá práca, Adam,“ povedal, keď chlapec prišiel bližšie. „Dokázal si to.“
Adam mu podal perlu a starý muž ju jemne vzal do svojich rúk. Potom ju zdvihol nad hlavu a šepol niekoľko slov v jazyku, ktorému Adam nerozumel. Perla zažiarila silným svetlom, podobným tomu, ktoré chlapca prenieslo na tento ostrov.
„Teraz, keď si splnil svoju úlohu, je čas, aby si sa vrátil domov,“ povedal muž a položil perlu do Adamových rúk.
„Ďakujem vám,“ povedal Adam, no muž len kývol hlavou. Svetlo z perly sa opäť začalo zintenzívňovať a Adam pocítil, ako ho svetlo obklopuje.
Keď otvoril oči, zistil, že stojí opäť na povale starého domu. Kufor bol stále otvorený, no svetlo z neho zmizlo. Adam stál chvíľu nehybne, snažiac sa pochopiť, čo sa práve stalo. Bol to sen? Alebo naozaj navštívil tajomný ostrov?
Keď zišiel dole schodmi, ocitol sa opäť v starej hale domu. Jeho pohľad spočinul na obraze visiacom na stene plnej pavučín. Adam podišiel bližšie. Nemohol tomu uveriť. Na obraze bol starý muž, ktorého stretol na tajomnom ostrove. Keď obraz zvesil, na jeho zadnej strane bol nápis: „Pamätaj Adam, že najväčšie víťazstvo je to, ktoré dosiahneš nad vlastnými obavami.“
Adam sa usmial a s pocitom naplnenia najväčšieho dobrodružstva jeho života sa vrátil domov.
