Kde bolo, tam bolo, v hlbokých lesoch žil malý krtko menom Rudko. Rudko bol veľmi milý a priateľský, ale mal jeden veľký problém – zle videl. Jeho malé očká nedokázali dobre rozoznať svet okolo neho a všetko sa mu zdalo rozmazané a nejasné. Rudko však veľmi túžil vidieť svet jasne a zreteľne, a tak sa rozhodol, že bude hľadať pomoc medzi lesnými zvieratkami.
Najprv sa vybral za svojím dobrým priateľom zajkom Uškom.
„Uško, prosím ťa, pomôž mi. Zle vidím a chcel by som vidieť svet okolo seba rovnako jasne ako ty,“ požiadal ho Rudko. Uško chvíľu rozmýšľal a potom povedal: „Rudko, mám nápad! Čo keby si si na oči priložil dva lístky z brezy? Možno zlepšia ostrosť tvojho zraku a uvidíš lepšie.“
Rudko to hneď vyskúšal, ale žiaľ, nepomohlo to. Svet bol stále rozmazaný. A tak sa Rudko vybral za veveričkou Ryškou. Ryška bola veľmi múdra a Rudko dúfal, že mu poradí. „Ryška, prosím ťa, poraď mi. Chcem vidieť svet jasne, ale neviem ako,“ posťažoval sa Rudko. Ryška sa zamyslela a o chvíľu zvolala: „Mám to! Možno keby si si pred oči dal dva malé kamienky, tak by ti to pomohlo.“
Rudko si na oči priložil dva kamienky, ale ani tie nepomohli. Veverička mu teda aspoň poradila, aby navštívil ďatľa. To je predsa doktor lesa. Malý krtko vyhľadal ďatľa a rovnako ako zajkovi a veveričke mu porozprával o svojom probléme so zrakom. Zamyslený doktor ďateľ cupkal po kmeni stromu, z ktorého vytiahol tučného červíka.
„Zjedz tohto červíka. Je plný vitamínov, určite potom budeš vidieť lepšie,“ Rudko trocha s odporom, ale s nádejou, červíka zjedol. Čakal a pozeral sa okolo seba, či mu to pomôže. Nepomohlo. Rudko už bol zúfalý a nevedel, čo má robiť. Vtom k nemu priletela straka Agátka. „Rudko, počula som o tvojom probléme a možno by som ti vedela pomôcť,“ povedala Agátka, „Včera som bola v záhrade starého deda, ktorý tiež zle vidí. Keď si chce niečo prečítať, dáva si na oči dva sklenené krúžky. Volá ich okuliare. Myslím, že by ti mohli pomôcť.“
Rudko sa veľmi potešil a poprosil Agátku, aby mu tie okuliare priniesla. Straka letela do dedovej záhrady, a keď dedo nedával pozor, zobákom zobrala okuliare a priniesla ich Rudkovi. Keď si ich krtko nasadil, akoby sa zrazu stal zázrak! Svet okolo neho bol odrazu jasný a zreteľný. Videl každý detail, každý lístok na strome, každú kvapku rosy na tráve. Rudko mal takú radosť, že sa mu chcelo kričať od šťastia.
Od tých čias nosil Rudko dedove okuliare a užíval si krásy lesa naplno. Bol nesmierne vďačný Agátke a všetkým zvieratkám, ktoré mu chceli pomôcť. Zistil, že má okolo seba veľa dobrých priateľov a že spolu dokážu prekonať každý problém.
A čo dedo? Trocha si pofrfľal, keď nemohol svoje okuliare nájsť. Musel ísť do mesta a kúpiť si nové. Ale keby vedel, koľko šťastia mal z jeho okuliarov malý krtko, určite by mal z toho radosť aj on.
Zaujímavé informácie pre deti
