Túto rozprávku si môžete aj vypočuť…
Milé deti, predstavte si ďalekú budúcnosť, kde svet a život v ňom je úplne iný ako ho poznáme teraz. V tom svete žije viac robotov ako ľudí. Robotov ľudia vytvorili, aby im pomáhali. Naučili ich robiť všetko, čo dnes robíme my sami. Ale boli to len stroje, ktoré síce mysleli, ale nemali žiadne city. Alebo, že by tomu tak nebolo?
V meste zvanom Technopolis, žil robot menom Robin. Bolo to rozľahlé mesto plné svetiel, obrovských reklamných obrazoviek a vysokých mrakodrapov, ale aj temných zákutí a nebezpečných ulíc. Technopolis bol plný technologických zázrakov, ale aj zločinu a nespravodlivosti. A práve tu, medzi týmito kontrastmi, žil robot Robin, ktorého úlohou bolo udržiavať čistotu na jednej z mnohých ulíc mesta. Celý deň chodil po ulici dlhšej ako si vieme predstaviť a zbieral všetko, čo ľudia hodili na zem. Tí ako by si nevážili svoje mesto a okolie, v ktorom žili. Na zemi po nich ostávalo všetko, čo nepotrebovali. A tak mal Robin kopec práce na celý deň.
Robin nebol obyčajný robot. Aby na ulici vydržal za každého počasia, bol vytvorený z najnovšieho odolného kovu. Riadil ho vysokovýkonný procesor s umelou inteligenciou, ktorá mu umožňovala učiť sa a prispôsobovať sa novým situáciám. Jeho oči boli schopné vidieť aj v najtemnejšej noci. Jeho senzory mu umožňovali rozoznávať aj tie najtichšie zvuky, aby spozoroval, keď na zem padne aj ten najmenší papierik.
Jednej noci, keď Robin prechádzal svoju ulicu, aby ju vyčistil od posledných odpadkov, zaznamenal jeho senzor zvláštny krik. Niekto kričal o pomoc. Robot rýchlo zareagoval a zamieril k miestu, odkiaľ krik prichádzal. Našiel tam skupinu zločincov obklopujúcich mladú ženu, ktorú sa snažili okradnúť. Robin sa bez váhania pustil do akcie. S úžasnou rýchlosťou a presnosťou odzbrojil zločincov pomocou palice, ktorú používal na zber odpadkov. Zlodejov zviazal lanom, ktoré ležalo blízko a strážil ich až do príchodu polície. Týmto činom si Robin získal obdiv a vďaku občanov ako aj miestnej polície.
Robin sa potom vrátil na svoju ulicu, aby sa aj naďalej staral o čistotu mesta. Jeho dni už ale boli iné. Ľudia ho na ulici spoznávali a prihovárali sa mu. Mnohí sa s ním samozrejme chceli aj odfotiť. Bolo to zvláštne, ale robotovi sa to páčilo. Mal radosť, že ho ľudia obdivovali a mali ho radi. Robin bol preto rozhodnutý, že im vždy pomôže, keď to bude potrebné.
Na svoju druhú príležitosť nemusel čakať dlho. Pri jeho každodennej práci na ulici ho zastavili deti, ktoré boli práve na ceste do školy. Chceli sa odfotiť s robotom hrdinom. Robin im s radosťou vyhovel a ešte ich upozornil, aby na druhú stranu ulice, kde bola ich škola, prešli po prechode pre chodcov. Prešlo len pár sekúnd, keď Robina upútal zvláštny zvuk. Otočil sa a zbadal autobus, ktorý sa nekontrolovateľne rútil dole ulicou. Robin hneď rozpoznal nebezpečenstvo. Jeho rýchle výpočty mu prezradili, že autobus sa rúti priamo na deti prechádzajúce cez cestu.
Robot okamžite konal. Bleskovo sa dostal k deťom a v poslednej chvíli ich preniesol na druhú stranu cesty. V tom okolo nich presvišťal autobus. Robin si všimol, že bol plný ľudí a vodič nemal nad ním kontrolu. Rýchlou analýzou autobusu zistil, že sa mu pokazili brzdy. Autobus sa rútil dole kopcom, nemal šancu zastaviť sa. Robot sa za ním hneď rozbehol. Keď už bol blízko, svojimi hydraulickými rukami chytil autobus a nohami začal silno brzdiť. Vzduchom lietali kusy asfaltu, ako sa robot snažil zo všetkých síl zastaviť ho. Odrazu nastalo ticho. Robin to dokázal. Autobus zastavil. Záchrancu obklopilo množstvo ľudí. Z každej strany prichádzali slová vďaky, chvály a obdivu. Robin, keby mohol, asi by sa aj začervenal. Ale bol to robot. Tí sa červenať nedokážu.
Každé z týchto dobrodružstiev utvrdilo Robina v jeho presvedčení, že hoci je robot, má srdce odhodlané chrániť a slúžiť obyvateľom Technopolisu. A obyvatelia Technopolisu si uvedomili, že bez ohľadu na to, či je ochrancom mesta ľudská bytosť alebo robot, to, čo skutočne znamená byť hrdinom, je boj za spravodlivosť a ochranu tých, ktorí to najviac potrebujú.
Sám starosta Technopolisu vyznamenal Robina a prikázal mu, aby v meste aj naďalej udržiaval poriadok. Samozrejme nemyslel poriadok od smetí, ale poriadok od zločincov, ktorí ohrozovali obyvateľov mesta. Robin mal na starosti, aby sa ľudia Technopolisu cítili bezpečnejšie ako doteraz. Bola to práca, po akej vždy túžil. Robin sa cítil byť šťastným. Áno, robot naozaj cítil šťastie.
Zaujímavé informácie pre deti
