V jednej voňavej borovicovej hore, kde sa mäkký mach rozprestieral ako zelený koberec a vtáčiky si spievali najmilšie piesne, žila malá líška menom Linda. Linda mala hebkú ryšavú srsť, ktorá sa krásne trblietala, keď na ňu zasvietilo slnko. Bola ešte len mláďatko, a tak väčšinu svojich doterajších dní trávila v teplej líščej nore, schúlená pri svojej mame a súrodencoch.
Jedného rána jej mama oznámila, že je načase, aby spoznala svet aj mimo útulných stien nory. Linda zvedavo vykukla von z tmavej chodby. Pred sebou uvidela rozľahlý les, ktorý sa tiahol až tam, kde sa stretá so slnkom a oblohou. Jej malý noštek zachytil vôňu ihličia, čerstvej trávy a potôčika neďaleko, ktorý vzrušene zurčal popri veľkom starom dubisku.
So srdiečkom, ktoré jej od nadšenia rýchlo bilo, Linda vykročila do sveta. Najprv si opatrne obzerala každý kúsok lesa. Zvedavým pohľadom skúmala machové hrbolčeky, staré konáre porozhadzované po zemi, aj stromy, ktoré vyzerali akoby sa navzájom rozprávali, keď sa ich vetvy vo vetre jemne kývali. Cítila sa ešte trošku nesmelá, ale aj veľmi odhodlaná.
Keď prešla pár krokov, začula neďaleké cvrlikanie. Na jednej nižšej vetve borovice sedela drobná sýkorka a radostne jej spievala. Linda jej venovala nesmelý úsmev a zaželala „Dobrý deň,“ i keď to skôr zaznelo ako tiché líščie písknutie. Sýkorka odpovedala melodickým tónom, akoby jej naznačovala, že celý les je dnes otvorený malým dobrodružstvám.
Linda kráčala ďalej a zrazu, pri koreni veľkého gaštana, objavila tajomný otvor v zemi. Viedol hlboko do neznáma, no vyzeral, akoby tam niekto býval. So zatajeným dychom chvíľu rozmýšľala, či sa doňho pozrieť. Potom si však spomenula na mamu – tá jej predsa vždy vravela, že pri prvom spoznávaní lesa má byť opatrná a ostať na dohľad. Napokon sa teda rozhodla, že bude nasledovať jej radu.
Pokrútila chvostíkom a vybrala sa späť k miestu, kde čakala mama líška. Na polceste stretla malé zajačiky s huňatými chvostíkmi, ktoré skackali veselo v tráve a naháňali sa. Linda sa s nimi s úsmevom pozdravila a oni jej radostne zamávali svojimi dlhými uškami. Ich svetlunký smiech napĺňal les šťastím.
Keď sa vrátila k mame, oči sa jej ligotali novými zážitkami. Mama líška ju privítala pohladením a pochvalou, že bola smelá a zároveň rozumná. Linda sa cítila plná radosti zo všetkých krás, ktoré vonku našla, a nemohla sa dočkať, kedy ich znova uvidí.
A tak sa skončil prvý deň malej líšky Lindy mimo líščej nory. Hoci to bol pre ňu iba krátky výlet, priniesol jej veľa nových dojmov, vďaka ktorým lepšie pochopila, aký nádherný a zaujímavý svet ju tam vonku čaká. S príjemnými spomienkami sa večer schúlila do hebkej kožušinky a zaspala s túžbou, aby bolo čoskoro ráno a aby mohla pokračovať v ďalších dobrodružstvách.
Zaujímavé informácie pre deti
