Snehuliaky patria k zimnej sezóne rovnako ako sánkovanie či lyžovanie. Tieto veselé postavičky z bieleho snehu sú pre mnohých symbolom radosti, kreativity a zimných radovánok. No kedy a prečo ľudia začali staviať snehuliakov?
Zvyk stavať snehuliakov siaha do hlbokých dejín, pravdepodobne až do stredoveku, kedy sa prvýkrát objavujú záznamy o tejto zimnej aktivite. Nie je úplne jasné, prečo ľudia začali staviať snehuliakov, no môžeme špekulovať, že dôvodov bolo hneď niekoľko.
Jedným z možných dôvodov je jednoduchá zábava. Sneh je materiál, ktorý sa dá ľahko tvarovať, a v chladných zimných mesiacoch ponúka príležitosť na tvorivé vyjadrenie. Deti aj dospelí môžu spoločne tráviť čas na čerstvom vzduchu, súčasne sa zabávajúc a prejavujúc svoju kreativitu.
Snehuliaky tiež mohli slúžiť ako symbolické figúry v rôznych kultúrnych alebo náboženských rituáloch. V niektorých kultúrach mohli predstavovať duchov zimy alebo byť používané v obradoch súvisiacich so zimným slnovratom a privítaním jari.
V stredoveku bola stavba snehuliakov možno aj spôsobom, ako ľudia čelili dlhým a ťažkým zimám. Snehuliaky mohli prinášať humor a radosť do inak sivej a chladnej krajiny, a teda fungovať ako prostriedok na zlepšenie nálady počas zimných mesiacov.
V novoveku sa snehuliaky stali súčasťou populárnej kultúry a zimných tradícií. Objavujú sa v literatúre, filmoch a piesňach, čím si získavajú miesto v kolektívnom vedomí ako symbol zimy a zimných sviatkov. V niektorých mestách a obciach sa dokonca konajú súťaže v stavaní snehuliakov, čo zdôrazňuje ich kultúrnu a spoločenskú hodnotu.
Stavba snehuliakov teda pravdepodobne vznikla z kombinácie praktických, rituálnych a zábavných dôvodov a postupne sa vyvinula v milovanú zimnú tradíciu, ktorá spája ľudí rôznych vekových skupín. Bez ohľadu na to, prečo presne naši predkovia začali stavať snehuliakov, dnes je táto činnosť synonymom pre radosť, ktorú prináša zima.
Prečítajte si rozprávku o snehuliakovi
Snehuliak Guľkáčik
Jakubko, malý chlapec z horného konca dediny, veľmi túžil po snehovej nádielke, aby si mohol postaviť svojho prvého snehuliaka. Každé ráno s nádejou vyzeral z okna, či už je krajina za oknami konečne biela. Ale stále bolo len pochmúrne upršané…
