Raz sa opička hrala pri jazere. Skákala cez kaluže, váľala sa v blate a robila si smiešne blatom pokryté stopy. „Jej, to je zábava!“ pišťala radosťou.
Keď ju hranie unavilo, chcela niečo spapať. „Mmmm, mám chuť na banán!“ povedala. No jej labky boli špinavé, celé zablatené.
Mamka opica zastavila opičku a povedala: „Šup-šup, rýchlo si umyť ruky, inak budeš mať aj banán špinavý!“
Opička len mávla rukou. „Nemusím, banán je v šupke!“ A už sa chystala odtrhnúť šupku. Ale keď banán chytila, celý sa zašpinil od blata. „Joj! Banán je teraz špinavý a nechutný!“ smutne si povzdychla.
„Hovorila som ti, že si máš umyť ruky,“ usmiala sa mamka.
Opička prikývla a rozbehla sa k umývadlu. Pustila vodu, vzala mydlo a začala si mydliť ruky. „Šu-šu-šu,“ spievala si pri tom. Voda tiekla a mydlo penilo, až boli jej labky čisté a voňavé.
„Pozri, mamka, ruky mám ako nové!“ zasmiala sa opička. Potom si vzala nový banán, odtrhla šupku a s chuťou ho zjedla. „Je to oveľa lepšie s čistými rukami!“ povedala usmiato.
Opička si od toho dňa pamätala, že pred papaním si ruky vždy umyje. A od blata už banány nešpinila.
