
Rozprávku na vypočutie nájdete na konci stránky!
V starom drevenom dome, kde sa každý kút skrýval pod vrstvou prachu, žila malá myška menom Mimi. Jej kožúšok bol jemný ako páperie a očká sa jej ligotali vždy, keď na niečo dostala chuť. Obzvlášť rada sa totiž zakrádala do komory, kde číhalo nielen množstvo chutného syra, ale aj voňavých sušienok a omrviniek z chleba. Mimi tam chodila každý deň a bráškovi a sestričkám sa chválila, ako sa jej darí odniesť si do svojho hniezdočka plný batôžtek dobrôt.
Raz v noci sa však všetko zmenilo. Mimi sa, ako obvykle, vykradla zo svojej úzkej myšacej dierky a ticho cupitala ku komore. V tom jej cestu skrížil veľký huňatý chvost a do očí sa jej zadívali dve zelené oči. Pred Mimi sa zjavila mačka. „Mňau!“ vydala zo seba ostré upozornenie. Mimi sa od strachu striasla a v okamihu ušla späť do svojej úzkej diery.
V dome sa objavila nová obyvateľka – šikovná mačka, ktorú si majitelia priviedli práve preto, aby pochytala všetky myši. A tak sa Mimi schovávala. Každý deň si predstavovala, že tam vonku číha mačka. Neodvážila sa vystrčiť ňufáčik po celé dni. Žalúdok jej začínal nahlas škvŕkať od hladu a Mimi vedela, že takto to ďalej nepôjde.
Po niekoľkých dňoch sa rozhodla, že sa znovu pokúsi preniknúť do komory. Najlepšie v noci, keď všetko stíchne a nikto ju neuvidí. Opatrne vykročila zo svojej skrýše, lapajúc vzduch, či nie je nablízku mačka. Ticho sa prikrčila k stene a pomaličky sa blížila ku komore. Vtom sa pred ňou zase mihla huňatá špička chvostu.
Mimi stratila dych. Tentoraz však nebola dosť rýchla, aby stihla utiecť. Mačka sa obrátila a… potichu ju oslovila:
„Neboj sa. Ja nie som zlá. Možno si myslíš, že som tu preto, aby som ti ublížila, ale to nie je pravda.“
Mimi zarazene dvihla hlavu. Pokrútila fúzami na ňufáčiku a pozrela sa na mačku. V očiach mačky nevidela nič zlovestné.
„Naozaj by si mi neublížila?“ spýtala sa roztraseným hláskom.
Mačka sa jemne usmiala a podala jej malý kúsok voňavého syra.
„Pozri, niečo som pre teba schovala. A ak chceš, môžeme byť priatelia.“
Mimi si syr vzala a od radosti jej až srdiečko podskočilo. Tak dlho nič nejedla a nikdy by ju nenapadlo, že syr dostane práve od mačky!
„Priatelia? To by bolo skvelé!“ zapišťala nadšene. „Ja veľmi rada spoznám niekoho nového, len… bála som sa.“
Mačka zamňaukala na znak porozumenia.
„Niekedy nás iní posudzujú, ešte skôr ako zistia, akí naozaj sme. Buďme teda priatelia a navzájom si pomáhajme. Ja ťa ochránim pred nebezpečenstvami a ty mi občas môžeš byť spoločníčkou v dlhých nočných hodinách.“
Mimi sa z toho večera vrátila do svojej diery so srdcom plným radosti a bruškom naplneným sýtym a voňavým syrom. Už sa nebála. Od toho dňa žili mačka a myška v nečakanom priateľstve. A majitelia domu ani netušili, že ich nový mačací pomocník a stará obyvateľka myšacej diery namiesto naháňania trávia každú noc priateľskými rozhovormi.
A ak by ste sa niekedy v noci zatúlali do toho domu, možno by ste začuli tiché mňaukanie a jemné myšacie pískanie. To sa mačka a myška delia o maličké kúsky dobrôt a pradením i veselým šuchotaním vítajú noc. Takto sa zrodilo priateľstvo, aké sa len tak nevidí.