Milé deti, dnes vám rozpoviem jeden dôležitý a pútavý biblický príbeh. Hlavným hrdinom tohto príbehu je muž, ktorého nazývali Ján Krstiteľ. Bol to veľmi statočný a pokorný človek, ktorý mal už od narodenia zvláštnu úlohu: pripraviť ľudí na príchod Pána Ježiša Krista.
Všetko sa to začalo ešte predtým, ako sa Ján narodil. Jeho rodičia, Zachariáš a Alžbeta, boli už starší manželia a nemali deti. Boli však veľmi dobrí a Boha milovali celým srdcom. Jedného dňa, keď kňaz Zachariáš slúžil v chráme, objavil sa pred ním Boží anjel. Zachariáš sa veľmi preľakol, ale anjel mu povedal, aby sa nebál, a že má pre neho radostnú správu: on a jeho manželka Alžbeta budú mať syna. A nie hocijakého syna! Tento syn mal pripravovať ľuďom cestu k Bohu a volať ich k tomu, aby sa zmenili k lepšiemu. Jeho meno malo byť Ján.
Zachariáš bol taký prekvapený, že nedokázal uveriť anjelovým slovám. Ako znamenie, že sa všetko splní, prestal Zachariáš na istý čas hovoriť. Keď sa konečne vrátil domov a po čase sa syn naozaj narodil, Zachariáš a Alžbeta ho pomenovali Ján. Hneď ako Zachariáš napísal to meno, v tej chvíli sa mu jazyk opäť uvoľnil a on začal ďakovať Bohu za tento zázrak.
Ján od malička vedel, že má dôležité poslanie. Rodičia ho učili milovať Boha a slúžiť mu, ako najlepšie vedel. Keď vyrástol na mladého muža, rozhodol sa žiť veľmi skromne, aby sa mohol naplno sústrediť na to, čo od neho Boh chce. Presťahoval sa na púšť, kde sa modlil, rozmýšľal a prosil Boha, aby mu ukázal cestu.
Predstavte si, deti, že Ján chodil oblečený v jednoduchých šatách zo zvieracej srsti a jeho jedlo bolo veľmi zvláštne – jedával kobylky a med divých včiel. Veľa ľudí sa čudovalo, prečo tak žije, ale Ján mal srdce plné odvahy a lásky k Bohu.
Po čase Ján začal vychádzať z púšte k rieke Jordán. Staval sa na breh a nahlas volal ľudí k tomu, aby zanechali svoje zlé skutky, oľutovali ich a vrátili sa k Bohu. Hovoril im, že Boh im odpustí, ak o to s láskou a pokorou poprosia.
Mnohých sa jeho slová dotkli. Prichádzali k nemu, uznávali svoje chyby a Ján ich ponáral do vody rieky Jordán. Takýto obrad sa nazýva „krst“. Ľudia, ktorí tento krst prijali, túžili začať nový, lepší život.
Jedného dňa prišiel k rieke Jordán aj Ježiš Kristus. Ján vedel, že Ježiš je ten, o kom celé roky kázal – Boží Syn a Spasiteľ, na ktorého čakal celý Izrael. Ježiš požiadal Jána, aby ho pokrstil. Ján sa najprv cítil nehodný a hovoril: „Ja by som sa mal dať pokrstiť tebou, nie ty mňou!“ No Ježiš trval na tom, že ho Ján má pokrstiť, aby tak splnil všetko, čo Boh chcel.
A tak Ján pokrstil samotného Ježiša. Keď Ježiš vystupoval z vody, otvorilo sa nebo, nad ním sa objavila podoba holubice a ozval sa Boží hlas: „Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie.“ Ľudia, čo to videli, boli úžasnutí.
Ján však neprestal hovoriť pravdu ani vtedy, keď sa to nepáčilo vplyvným ľuďom. Vždy varoval, keď videl nesprávne konanie a vyzýval, aby sa všetci napravili. Lenže vládca, kráľ Herodes, sa urazil, pretože Ján mu vyčítal zlé skutky. Preto dal Jána zatknúť a uväzniť.
Vo väzení sa Ján nevzdal a naďalej dôveroval Bohu. Veril, že všetko, čo žil a robil, bolo správne. Jeho život sa skončil veľmi smutne – kráľ Herodes ho dal nakoniec usmrtiť. Ján však až do konca zostal verným služobníkom Boha a splnil svoju úlohu: pripravil ľudí na príchod Ježiša, vyzýval ich na pokánie a ukázal im, kto je ten pravý Spasiteľ.
Milé deti, Ján Krstiteľ bol statočný muž, ktorý sa nebál žiť podľa Božej vôle. Dokonca mal odvahu upozorňovať aj mocných ľudí na ich chyby, aby sa obrátili k dobru. Svojím životom aj rečami iným ukazoval cestu k Bohu. Jeho príbeh nás povzbudzuje, aby sme boli odvážni v konaní dobrých skutkov a nebáli sa pripomenúť ostatným, keď robia niečo nesprávne – samozrejme, s láskavosťou a porozumením.
Takto sa končí príbeh o Jánovi Krstiteľovi, mužovi, ktorý prišiel pred Ježišom Kristom, aby ľuďom pripravil srdcia na prijatie lásky a odpustenia. A teraz už viete, prečo ho ľudia volajú práve „Krstiteľ“ a čím bol taký výnimočný. Nech je pre nás všetkých príkladom, že aj my môžeme poslúchať Boha, robiť dobro a neprestajne milovať druhých.
