
Za siedmimi lúkami a deviatimi poliami stála rozľahlá farma. Bola obkolesená lákavými zelenými pasienkami, kvetmi posiatymi lúkami a vysokými stromami, v korunách ktorých sa hrávali vtáčiky. Na tejto farme žil usilovný farmár, ktorý rád pestoval rôzne plodiny a staral sa o svoje zvieratá. Farmár každé ráno vstal ešte pred svitaním, aby sa postaral o zvieratá. Rád si popri práci pospevoval a nikdy ho nič nevyviedlo z rovnováhy.
Jedného sychravého dňa, keď z oblohy viseli tmavé mraky, silný dážď rozmočil pôdu na poli. Farmár však potreboval ísť s traktorom na druhý koniec poľa. Niečo si narýchlo zaspieval, nasadol do svojho starého červeného traktora a vyrazil. Zvieratká z farmy sa s ním lúčili – prasiatko pokrochkávalo, kravička zamúkala, kôň zaerdžal a malá myška, ktorá postávala pri svojej malej dierke, zavrtela fúzikmi.
Keď sa farmár blížil k úzkej ceste lemovanej hustým porastom trávy, zrazu cítil, že traktoru sa ide ťažšie. Zem bola nasiaknutá vodou a zmenila sa na klzké blato. Traktor sa začal prepadávať, až napokon zapadol tak hlboko, že sa vôbec nemohol pohnúť ďalej. Farmár vypol motor, zoskočil z traktora a smutne sa pozrel na veľké zabahnené kolesá. „No toto, čo si teraz počnem!“ vzdychol si.
Rýchlo sa vrátil na farmu a poprosil svoje zlaté prasiatko o pomoc. Prasiatko bolo zvedavé, ale aj ochotné. Krochkajúci kamarát sa vydal s farmárom k zapadnutému traktoru. Farmár pripevnil hrubé lano o traktor, druhý koniec o pevné telo prasiatka a zavelil:
„Teraz, prasiatko, ťahaj!“
Prasiatko vynaložilo všetku svoju silu: kroch-kroch, krok dopredu, krok dozadu. Ťahalo zo všetkých síl, až mu blato spod kopýtok prskalo. Ani dlhé minúty ťahania však nepomohli. Traktor ostal v bahne, akoby tam bol prikovaný. Prasiatko unavene zafučalo a vzdychlo: „Prepáč, farmár, ja som sa snažilo, ale nedokážem to vytiahnuť.“
Farmár bol z toho trochu smutný, no nevzdal sa. Rozhodol sa privolať na pomoc ďalšieho priateľa – kravičku. Krava bola veľká, silná a vždy mávala chvostom, akoby mala nesmiernu radosť zo života. Keď počula farmárovu prosbu, s múkaním sa vydala ku traktoru. Spolu s prasiatkom a farmárom sa znova pripli lanom k traktoru.
„Teraz všetci spolu, ťahajme!“ zvolal farmár.
Prasiatko kroch-kroch, krava múúú a farmár sa tiež zaprel, až sa mu klobúk na hlave posunul. Traktor sa zachvel, no ostal presne na tom istom mieste. Všetci traja unavení klesli do blata.
Farmár už začínal byť zúfalý: „Čo si len počnem? Možno budem potrebovať ešte väčšiu pomoc.“ A tak poprosil o silu veľkého koňa, ktorý hrdo cválal po dvore. Jazda na koni bola farmárovou obľúbenou zábavou, preto dobre vedel, akú má kôň silu. Kôň s hlbokým zaerdžaním súhlasil. Zvieratá boli odhodlané bojovať s blatom. Kôň, krava aj prasiatko sa naraz zapreli, farmár sa k nim pridal. Ťahali a ťahali, až im nohy uviazli v bahne. Traktor sa ani nepohol. Všetci boli zadychčaní a vyzerali, akoby sa celý deň kúpali v kaluži.
Farmár pokrútil hlavou a nešťastne sa zadíval na zapadnutý traktor: „Už nič nepomôže. Zdá sa, že je stratený. Blato má nad nami prevahu.“ Kôň rezignovane zafŕkal, krava sa smutne zapozerala na farmára a prasiatko sklonilo hlavu. Vtom k nim pristúpila malá drobná myška, ktorá ich dlhšie z diaľky pozorovala. Jej fúziky sa chveli, očká sa rozťahovali zvedavosťou a jemným hláskom sa ozvala:
„Prepáčte, nechcem rušiť, ale možno by som vám mohla pomôcť.“
Zvieratá sa na seba pozreli. Pri pohľade na takú malú guľôčku s dlhým chvostíkom si nevedeli predstaviť, ako by mohla byť nápomocná. Prasiatko potichu zakrochkalo, krava udivene zamúkala a kôň sa zvrtol, akoby neveril vlastným ušiam. Farmár si myšku skúmavo prehliadol, no slušne odpovedal: „Ďakujeme ti, myška, ale… neber to v zlom, ale ako by si nám ty, malá myška, mohla pomôcť? Veď prasiatko, krava aj kôň sú silní a nepodarilo sa im náš traktor vytiahnuť.“
Myška však zľahka pokývala hlávkou. „Niekedy nie je dôležitá len sila, ale aj dobrý nápad,“ riekla tichým hláskom. „Skús dať pod kolesá traktora dosky alebo niečo suché a pevné. Potom, keď budete ťahať, nebude sa už traktor kĺzať po blate.“
Farmár aj zvieratá chvíľku uvažovali, no potom usúdili, že za pokus to stojí. Farmár sa vrátil späť na farmu, našiel niekoľko pevných drevených dosiek, ktoré bežne používal na opravu stajní. Naložil ich na vozík, ktorý ťahalo prasiatko a spokojná myška cupitala vedľa neho. Keď sa vrátili k traktoru, starostlivo poukladal dosky pod predné i zadné kolesá. Blato sa nepríjemne lepilo a čľapkalo, no farmár mal dobrý plán, ktorý mu myška poradila.
Potom myška naznačila všetkým, aby sa pripravili znova na ťahanie. Farmár lano opäť pripevnil k traktoru, kravička, prasiatko a kôň sa zapreli všetkými silami. Keď dala myška signál, všetci potiahli naraz. Tentoraz sa kolesá opreli o drevené dosky, ktoré sa neprepadávali do blata, a traktor sa s hlasným čvachtavým zvukom konečne začal posúvať. Všetci spoločne ťahali, kým traktor nebol úplne von z bahna. „Hurá,“ zvolali zvieratá i farmár, „traktor je opäť slobodný!“
Zvieratká začali od radosti poskakovať a snáď aj tancovať. Farmár si vydýchol, aj keď ho boleli ruky od ťahania. Pohľadom zablúdil k malej myške, ktorá sa stále tvárila skromne a radostne sa usmievala. „Ďakujem ti,“ povedal farmár a vybral zo svojej kapsy kúsok syra ako odmenu. „Bola si jediná, ktorá nám navrhla presne to, čo sme potrebovali. Odteraz už budem vedieť, že aj ten najmenší môže mať najlepší nápad.“
Myška si voňavý syr prevzala s úctou a s fúzmi nadšenými z chuti pochúťky. Farmár ju vzal opatrne do dlane a s úsmevom jej šepol: „Si skutočne veľkým pomocníkom, hoci tebe sa to možno nezdá.“ Myška iba jemne potriasla chvostom a ďakovala za dôveru.
A tak sa na farme stal zdanlivo nemožný zázrak. Veľký a ťažký traktor vytiahla z blata malá myška. Nie preto, že by mala najväčšiu silu, ale preto, že mala skvelý nápad. Odvtedy, kedykoľvek na farme niekto niečo potreboval vymyslieť, farmár dal šancu všetkým – aj tým najmenším a najnenápadnejším. Zvieratá si vážili myšku za jej bystrú radu a hovorili si, že nie vždy rozhoduje obrovská sila. Niekedy to chce len trošku múdreho premýšľania. A tak sa všetci učili od seba navzájom a na farme panovala harmónia a veselá spolupráca.






