V jednom malebnom kráľovstve, kde sa kopce zelenali a krajinou sa vlnili nespočetné potoky, žil Jakub. Chudobný ale vždy veselý mládenec. Hoci nemal žiadne bohatstvo, jeho srdce bolo plné radosti a jeho úsmev dokázal rozžiariť aj ten najzamračenejší deň. Jeho jediným majetkom bol starý bicykel, ktorý mu zostal po starom otcovi.
Jakub mal však jedno veľké želanie. Od detstva sníval o tom, že si raz vezme za ženu krásnu princeznú z kráľovského dvora. Vedel však, že bez veľkého bohatstva nemá šancu. Kráľovský dvor bol pre neho nedostupný ako hviezdy na nebi.
Jedného dňa, keď sa slnko skrývalo za oblakmi, Jakub sa rozhodol previezť sa na svojom bicykli po lesnej ceste. Šliapal do pedálov a nahlas si povzdychol: „Ach, keby som mal veľké bohatstvo! Mohol by som si vziať princeznú a žiť šťastne až do smrti.“
V tom momente sa pred ním zjavila zvláštna postava. Bol to čert, s rožkami trčiacimi nad čiernymi kučerami zaprášenými popolom a s úsmevom, ktorý sľuboval všetko, len nie dobro. „Dobrý deň, mladý muž,“ prehovoril čert sladkým hlasom. „Počul som tvoje želanie a myslím, že ti môžem pomôcť.“
Jakub sa na neho pozrel s prekvapením, ale nezľakol sa. S iskrou v oku odpovedal: „No pozrime sa! Kto by si pomyslel, že v tomto lese stretnem takého fešáka. Hľadáte cestu na maškarný bál?“
Čert sa zasmial. „Nie, nie, drahý Jakub. Som tu, aby som ti ponúkol dohodu. Dám ti veľké bohatstvo, a ty mi o rok odovzdáš svoju dušu.“
Jakub sa poškrabal na brade a usmial sa. „Moju dušu, hovoríš? A čo s ňou budeš robiť? Chystáš sa otvoriť zbierku duší alebo ju použiješ ako dekoráciu v pekle?“
„To nechaj na mňa. Tak čo povieš? Dohoda?“ presviedčal čert ďalej.
Jakub sa na chvíľu zamyslel, potom sa široko usmial. „Vieš čo, prečo nie? Ale mám jednu podmienku.“
Čert prevrátil oči. „Akú podmienku?“
„Chcem, aby moje bohatstvo bolo také veľké, že mi ani kráľ nebude môcť konkurovať. A chcem nový bicykel. Tento už má svoje najlepšie dni za sebou.“
Čert prikývol. „Dohodnuté. O rok sa vrátim pre tvoju dušu.“
Jakub si podal s čertom ruku, a v tom okamihu sa okolo neho začalo všetko meniť. Jeho staré oblečenie sa premenilo na najjemnejšie hodvábne šaty, vrecká sa mu naplnili zlatom a vedľa neho sa objavil nový, ligotavý bicykel.
„Tak to je niečo!“ zvolal Jakub. „S týmto bicyklom ma na dvore určite prijmú.“
A naozaj, keď sa Jakub objavil na kráľovskom dvore, všetci zostali ohromení. Jeho šarm, vtip a bohatstvo si rýchlo získali srdcia dvoranov. Princezná, krásna a múdra dievčina, sa do neho zamilovala na prvý pohľad. Jakub ju zabával svojimi príbehmi a vtipmi, a čoskoro sa konala veľkolepá svadba.
Po smrti starého kráľa sa Jakub stal novým vládcom krajiny. Vládol múdro a spravodlivo, vždy s úsmevom na tvári a dobrou náladou. Kráľovstvo prekvitalo a ľudia ho milovali.
Avšak čas plynul a rok sa pomaly chýlil ku koncu. Jednej noci, keď mesiac svietil na oblohe ako strieborný tanier, sa v Jakubovej komnate zjavil čert.
„Prišiel som si po svoju odmenu,“ prehovoril temným hlasom.
Jakub sa otočil a usmial sa. „No pozrime sa, starý priateľ! Ako sa máš? Dlho sme sa nevideli.“
Čert sa zamračil. „Žiadne žarty, Jakub. Prišiel som pre tvoju dušu.“
Jakub prikývol. „Samozrejme, samozrejme. Dohoda je dohoda. Daj mi chvíľočku.“
Odišiel do vedľajšej miestnosti a po chvíli sa vrátil s malou krabicou. „Tu je moja duša,“ povedal a podal ju čertovi.
Čert otvoril krabicu a našiel v nej… dušu z bicykla. „Čo je toto?“ zavrčal.
„To je duša môjho starého bicykla,“ odpovedal Jakub s vážnym výrazom. „Sľúbil som ti svoju dušu, a tu ju máš.“
„To nie je ľudská duša!“ kričal čert nahnevane.
„No ale ty si nepovedal, že má byť ľudská,“ usmial sa Jakub. „Mali sme dohodu na ‚moju dušu‘, a tento bicykel bol mojím jediným majetkom a srdcovou záležitosťou. Je to duša, ktorá mi bola najdrahšia.“
Čert sa začal triasť od hnevu. „Ty ma klameš!“
„Ale kdeže! Len som využil tvoju hlúposť. Nabudúce si lepšie premysli podmienky dohody,“ žmurkol na neho Jakub.
Čert zúril, ale nemohol nič robiť. Dohoda bola dohoda, a on ju musel rešpektovať. „Toto si ešte odskáčeš!“ zakričal a s obláčikom čierneho dymu zmizol.
„Kľudne, ja skáčem veľmi rád,“ zakričal ešte Jakub a s úsmevom fúkol do dymu, ktorý tam ostal po čertovi.
Odvtedy žil Jakub šťastne s princeznou, vládol múdro a spravodlivo a nikdy nezabudol na to, že humor a bystrosť môžu prekonať aj tie najväčšie prekážky.
Zaujímavé informácie pre deti
